RACHMANINOV

Naj hláška. Toť nedávno som sa zaregistrovala na sociálnej sieti. Celá šťastná, keď som tam objavila dávno nevidených spolužiakov, známych, rodinu, ale aj – musím sa priznať  bývalé a dávno zabudnuté lásky. Denne sa dívam, snorím, zdieľam, delím sa sem tam o nejaké to foto, či komentár. Čo ma však zaujalo a vôbec nie v dobrom – akési testy či ako to nazvať a v poslednej dobe ankety, alebo otázky, alebo – nazvime to ako chceme. Spočiatku som sa aj bavila (testy typu „čo si bola v minulom živote, kedy budeš mať svadbu, ako veľmi ťa miluje“ a podobné zábavky duchaprítomné ako cintorín. Človeku je jasné, že ich vymýšľajú teenageri, alebo skôr teenagerky a to vo veľmi ranom štádiu puberty. Pravopis ovládajú asi ako ja jadrovú fyziku, omdlievajú na Superstar a do školy chodia – asi oni sami nevedia, kvôli čomu. Ja viem, aj ja som bola v ich veku a hádam som im v niečom bola aj podobná (v pravopise iste nie  ), ale za „našich čias“ (och Bože ako starnem, už sa na mňa táto fráza sama od seba nalepila) by sa nemohlo stať, že v telke ktosi použije vulgarizmus. A sme pri tom. Rátam s tým, že vzhľadom na hromadný výskyt týchto verbálnych barličiek budú tieto zaradené našimi jazykovedcami o nejakú chvíľku do oficiálneho slovníka nášho jazyka, pričom ich budú používať napríklad lekári, učitelia na hodinách (politici už začali, moderátori tiež). Idem k jadru. A musím byť vulgárna. Predstavte si situáciu napríklad u lekára: „Pán neviem aký musíme vám odj...ť trochu krvi, aby sme zistila, aká sku...á pi....a vám je.“ Na východe k tomu ešte pridajte slová ako „more“ a „bazmek“. Že vám toto hlava neberie? Tak inak. Na hodine v škole: „starý more ty čo si doma robil bazmek že zasa nič do tej hlavy nevošlo? Ci pana šak ty zase si zabil že dutý si.“ „Akožeee o čom točíš brácho? Si zabil teraz ne?“ Pre menej chápavých – toto v budúcnosti celkom pokojne môže byť konverzácia učiteľa a žiaka. Nezdá sa vám to pravdepodobné? Zamyslite sa. Tieto „akože hlášky“ som našla na sociálnej sieti. Našťastie zatiaľ víťazí celkom nevinná „díky Broňa“ a „sánka dolu šéfe“, ale ďalšie prichádzajúce do úvahy ma doslova posadili na zadok. Najprv som ich sem chcela skopírovať, ale rozmyslela som si to, znechucujú ma natoľko, že čitateľovi odporúčam, aby si dal námahu (stojí ta zato) a našiel si sám. A teraz sa zamyslite ešte raz: tieto výrazy používajú ľudia, ktorí sú našou budúcnosťou. Raz z nich budú lekári, inžinieri, učitelia...alebo DARMOŽRÁČI. Či? Teda ak raz budú a vštiepili si tieto „perly“ do svojej šedej hmoty (EMO majú asi čiernu miesto šedej – či?), tak tieto výrazy jednoducho zľudovejú a neskôr aj zoficiálnejú. Hej ne? Akožeee díky Broňa, si zabil brácho.. Skúšam si to predstaviť a hlava mi to neberie. A to nechcem ani len domyslieť, nie ešte sem dopísať všetky tie výrazy. Pýtam sa – kam to speje? Kam speje republika, ktorá v rádiu púšťa kvázi songy s neuveriteľnými vulgarizmami? Kam spejeme, keď sa stávajú vulgarizmy oficiálnou súčasťou bežného verbálneho prejavu? Kam spejeme, keď už to nikomu nepripadá „akože brutal“? Prosím neodpovedajte mi. Mohlo by sa mi stať, že mi odpoviete jazykom ich kmeňa. Či?